Andrej Kmeť sa narodil 19. novembra 1841 v rodine kováča Štefana Kmeťa a jeho manželky Alžbety, ako najmladší z ôsmich detí. Okolo roku 1847 začal Andrej chodiť do miestnej školy, v roku 1849 prestúpil do školy v Žarnovickej Hute. V štúdiách pokračoval na piaristickom gymnáziu v Banskej Štiavnici a Trnave. Roku 1861 začal študovať v seminári v Ostrihome, kde sa v ňom utvrdilo slovenské povedomie. V roku 1863 sa zúčastnil zakladajúceho valného zhromaždenia Matice Slovenskej, pričom sa stal jedným z jej prvých členov. Po skončení štúdií v roku 1865 bol pridelený za kaplána do Senohradu a neskôr pôsobil v Krnišove. Väčšinu svojho života však strávil na fare v Prenčove, kde sa naplno venoval aj svojim botanicko - geologickým potulkám. Na konci 19. storočia sa zaslúžil o založenie Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Aj vďaka jeho zberom a zároveň darom Spoločnosti sa budova Národného Domu v Martine zaplnila natoľko, že inicioval výstavbu novej budovy, vhodnejšej na muzeálne zbierky a samotnú expozíciu. V roku 1906 sa zúčastnil na kladení základného kameňa prvej budovy Múzea V Turčianskom Svätom Martine, ktorý aj posvätil. Otvorenia múzea sa však už nedočkal. Andrej Kmeť zomrel 16. februára 1908 a pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Za svojho života publikoval veľa článkov s populárnou aj odbornou tematikou. Jeho najznámejším dielom je Veleba Sitna, ktorá sa radí medzi najucelenejšie diela svojho druhu z územia Slovenska. Významná je jeho herbárová zbierka Herbarium Kmetianum a zaslúžil sa aj o záchranu nekompletnej kostry mamuta z Beše. Andrej Kmeť bol bezpochyby jeden z posledných významných polyhistorov svojej doby.